Nová séria článkov Montessori základy je venovaná histórii Montessori pedagogiky, princípov jej učenia a priblížime si základné pojmy používané v Montessori svete.

V prvom diele Vás prevedieme históriou vzniku a pojmom pripravené prostredie.

Montessori pedagogiku založila talianska lekárka Maria Montessori. Do povedomia širšej verejnosti sa dostala, keď deti s mentálnym postihnutím zverené do jej starostlivosti uspeli v testoch z písania a čítania pre deti s intelektom v norme. Jej presvedčením bolo, že deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (deti so zdravotným znevýhodnením, nadaním, zo sociálne znevýhodneného prostredia) majú na vzdelanie rovnaké, ak nie väčšie právo ako zdraví jednotlivci. Základy Montessori pedagogiky dbajú na individuálny prístup, plnohodnotný rozvoj osobnosti dieťaťa, vedenie k vhodnému správaniu a motivujú k zmysluplnej činnosti. Zaraďujeme ju k alternatívnym spôsobom vzdelávania. To znamená, že na obsahu vyučovania sa podieľajú aj deti, učiteľ je v roli partnera, poradcu a v maximálnej možnej miere sa podporujú osobné záujmy dieťaťa a to, k čomu inklinuje.

Odborná literatúra o Montessori pedagogike
Montessori literatúra

Montessori pedagogika je podložená na vedeckom podklade – viac psychologickom, než pedagogickom.

Psychologická zložka predstavuje obrovský prínos pre učiteľa či rodiča, ktorý sa v tejto pedagogike orientuje, pretože jej princípy zohľadňujú vývinové potreby dieťaťa a jeho vnútorné prežívanie. Najvýraznejší rozdiel oproti tradičnému spôsobu učenia je ten, že sa zameriava na prípravu pre život, nie ďalší stupeň štúdia. Pri tradičnom spôsobe výučby je bežné „bifliť sa“. Montessori pedagogika toto mechanické učenie odmieta, sústredí sa na zapamätávanie poznatkov prostredníctvom praktického učenia cez skúsenosti.

Pripravené prostredie

Všetko vybavenie je umiestnené tak, aby naň dieťa dosiahlo bez námahy. Dôraz sa kladie na stimulujúce prostredie vybavené špeciálnym, dreveným Montessori materiálom a nábytkom uspôsobeným mieram dieťaťa. Pripravené prostredie je jedným z najdôležitejších aspektov triedy, pretože podporuje harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa. Pedagóg deti pozoruje a podľa ich záujmov a senzitívnych období, v ktorých sa nachádzajú, vyberá a vyrába materiál, ktorý do otvorených poličiek uloží.

Dieťa si materiál, s ktorým bude pracovať, volí samo, podľa svojich vnútorných potrieb.

Jedáleň s prechodom do hracej miestnosti
Jedáleň s prechodom do hracej miestnosti

Poskytuje sa mu dôvera a možnosť voľného pohybu. Vďaka takto pripravenému prostrediu sú deťom ponúkané pomôcky, ktoré sú zamerané na ich potreby, záujmy a rozvoj.

O vhodných pomôckach a vyučovacích oblastiach si povieme viac v nasledujúcom článku Montessori základy II.. Dozvieme sa, prečo je v Montessori uprednostňovaný drevený materiál a koľko vyučovacích oblastí nájdeme v Montessori triede.

Použitá literatúra:

  • MONTESSORI, M., 2018. Absorbující mysl. Praha: Portál. ISBN 978-80-262-1393-2.
  • MONTESSORI, M., 2012. Tajuplné dětství. Praha: Triton. ISBN 978-80-7387-382-0.
  • MONTESSORI, M., 2017. Objevování dítěte. Praha: Portál. ISBN 978-80-262-1234-8.
  • SLOVÁČEK, M. a M. MIŇOVÁ, 2017. Pedagogika Márie Montessoriovej = Terminologické minimum alebo Montessori pedagogika pre každého. Prešov: Rokus. ISBN 978-80-89510-60-3.
  • SLOVÁČEK, M. a M. MIŇOVÁ, 2019. Pedagogika Márie Montessoriovej z pohľadu teórie a praxe. Prešov: Rokus. ISBN 978-80-89510-78-8. 

Autor článku: Bc. Zuzana Krišová