V predošlom článku sme uviedli základné pojmy, ktoré doktorka Marie Montessori zaviedla pri svojich prvých krokoch v tvorbe novej metódy vzdelávania. Predošlé pojmy charakterizovali pomenovania miesta kde sa vykonáva výučba.

Dnes si uvedieme niekoľko postupov, ktoré využívame aj v Deťúrkove pri každodenných aktivitách s Vašimi detičkami.

Od konkrétneho k abstraktnému

Učenie v Montessori pedagogike je založené na reálnej skúsenosti dieťaťa.

Vysvetlíme si to na príklade učenia sa matematiky. Samotné učenie začíname s guličkami alebo inými tvarmi, ktoré dieťa dokážu zaujať a pritiahnuť jeho pozornosť. Dieťa prichádza do kontaktu s týmito didaktickými pomôckami za pomoci pedagóga a získava predstavu čo to znamená 1, 2, 3 a ž po 10. Časom, keď pedagóg vidí, že dieťa rozumie základnej časti, postupuje ďalej, prispôsobením pomôcok. Takto spoločne pokračujú do bodu, kedy dieťa prestane využívať pomôcky a celkom prirodzene prejde k abstraktnému chápaniu príkladov a dokáže počítať aj bez pomôcok. To znamená že dokáže chápať písané čísla. Táto metóda vedie k pochopeniu čísel, nie len k schopnosti vyslovovať čísla.

Pomôcky v rámci učenia sa majú spoločnú črtu a tou je spätná väzba. Pomôcky sú navrhnuté tak, aby dieťa malo stále spätnú väzbu pri postupe práce, na základe ktorej, dokáže rozoznávať, opravať a učiť sa z chyby bez pomoci dospelého.

Kozmické vzdelávanie

Maria Montessori nás navádza učiť deti kozmickému pohľadu na svet. To znamená, naučiť deti chápať svet ako súbor menších častí. Ako vzájomne prepojené a na sebe závislé časti. Takto prechádzame k pochopeniu ich významu vo svete.

Slovo „kozmické“ nepredstavuje niečo nadpozemské, nebodaj nadprirodzené. Má zmysel vzájomnej závislosti a prepojenia každej jednej časti tohto sveta na inú časť.

Obdobia rozvoja osobnosti

Doktorka Maria Montessori identifikovala štyri obdobia vývoja človeka.

Prvé obdobie predstavuje vek od narodenia po šiesty rok života. Vek, kedy dieťa všetko absorbuje. Najdôležitejšie obdobie vývoja osobnosti. V tomto veku má pedagóg dôležitú úlohou, ktorou je sledovať citlivé obdobia dieťaťa.

Citlivé obdobie predstavuje zlomovú chvíľu, kedy je dieťa biologicky pripravené a dostatočne vnímavé na nadobudnutie určitej zručnosti alebo schopnosti. Napríklad požívanie jazyka alebo zmysel pre poriadok.

Druhé obdobie charakterizuje vek od šiestich do dvanástich rokov, kedy dieťa okrem absorbovania informácií z okolia začína aj uvažovať.

Tretie obdobie vo veku od 12 – 18, kedy dospievajúci buduje „sociálne ja.“ V tomto období rozvíja morálne hodnoty a emocionálne sa osamostatňuje.

Posledným obdobím je vek 18 – 24 rokov, kedy sa mladí ľudia snažia nájsť svoje miesto vo svete.

Koordinácia pohybu

Od ranného detstva pedagóg podporuje dieťa pri rozvíjaní pohybových schopností aj samotnej motoriky napríklad používaním príboru alebo prenášaním malých predmetov. V priebehu času sa pre dieťa otvárajú možnosti ako napríklad prekážkové dráhy. Využívajú sa aj aktivity, pri ktorých sa prenášajú predmety ako napríklad stoličky alebo iné väčšie alebo menšie predmety.

Zdroj: Pojmy Montessori vzdelávania